vlci

Čisté,alebo tiež horské smrečiny,tj,lesné porasty so 100 percentným zastúpením smreka,v jeho prirodzených podmienkach,tvorili pôvodne len malé percento plochy lesov na Slovensku.

Rástli a rastú tesne pod hornou hranicou lesa.

Tvorili tu stabilné porasty vo svojom rastovom optime,odolné proti vetru, snehu,lykožrútom,ktoré bez problémov pretrvali celé veky.Dnes sa už len málo vyskytujú vo svojej pôvodnej podobe a to hlavne kvôli zásahom človeka v dôsledku jeho hospodárskej činnosti.

Inak sa smrek vyskytoval ako súčasť zmesi tzv.karpatského pralesa,asi v dvadsaťpercentnom zastúpení s jedlou a väčšinovým bukom.Tieto prírodné porasty,ako ostatne všetky prírodné porasty,vykazujú veľkú odolnosť voči škodlivým činiteľom.

V časoch priemyselnej revolúcie sa ťažisko záujmu prenieslo na produkciu drevnej hmoty.Z tohto hľadiska boli oveľa zaujímavejšie lesy umelo založené ako prirodzené, s prirodzeným drevinovým zložením.

Rýchlo sa prišlo na to,že smrek dokáže rásť rýchlejšie, skrátiť produkčné cykly a vyprodukovať kvantitatívne viac hmoty ako les prírodný.

Ďalej ,takéto porasty umožnili schématizáciu lesného hospodárstva, zavedenie presne vymedzených postupov od lesnej škôlky cez umelé zalesňovanie, jednotný systém výchovy až po holorubnú ťažbu.

Zjednodušila sa aj priestorové usporiadanie lesa, dali sa zaviesť určité matematické modely a tak ďalej.

Tento trend k nám prišiel z nemecky hovoriacich zemí cez Česko, kde prakticky neexistujú pôvodné bukové lesy, a uplatnil sa ,v chvalabohu v menšej miere aj u nás.

Má to však jednu zásadnú chybu, tieto porasty sú mimoriadne nestabilné a vyžadujú neustálu starostlivosť človeka,dokonca,dnes veterné kalamity a lykožrút ukazujú, že človek nie je schopný udržať smrekové monokultúry v pre ne neprirodzených podmienkach, ani keby sa takpovediac rozkrájal.

Príroda má svoje mechanizmy, ktoré pracujú v cykloch, ktoré sú v iných časových dimenziách ako si my,smrtelníci,dokážeme predstaviť.

Lykožrút a veterné kalamity sú jej nástroje,ktorými nastoluje poriadok podľa pôvodných plánov.

Smrek proste do nižších vegetačných stupňov nepatrí a už vôbec nie ako monokultúra.V prirodzených smrekových porastoch lykožrút nikdy nepredstavoval nejaké zásadné nebezpečenstvo pre rast smreka , inak by tu smrek ako drevina , už vôbec nebol.

Čím skôr si túto skutočnosť lesníci uvedomia, tým skôr bude priestor pre efektívnu nápravu, ktorá všade zabezpečí stabilnú existenciu lesa.